Život Prešova
online
online
Pred 100 rokmi sa narodil Ephraim Kishon, známy satirický autor
23.08.2024 Celý región
Budapešť/Bratislava
23. augusta (TASR) - Napísal viac ako 50 kníh, z ktorých sa na celom
svete predalo viac ako 40 miliónov exemplárov. Pre svoj židovský pôvod
čelil holokaustu, pričom sa mu podarilo ujsť z transportu do
koncentračného tábora Sobibor. V roku 1949 emigroval z Maďarska do
Izraela, kde spočiatku žil v a pracoval v kibuci.
V piatok 23. augusta uplynie 100 rokov od narodenia Ephraima Kishona, izraelského spisovateľ, dramatika a scenáristu.
Ephraim Kishon sa narodil 23. augusta 1924 v Budapešti ako Ferenc Hoffmann do asimilovanej židovskej rodiny. Napriek tomu sa jeho rodiny a tiež budúceho spisovateľa dotkli rasové zákony, ktoré platili vo vtedajšom Maďarsku. Po skončení strednej školy nemohol študovať na univerzite, a tak sa vyučil za zlatníka.
Od roku 1944 ho však internovali do viacerých pracovných táboroch. Prežil iba zázrakom. V jednom tábore dal vojak nastúpiť väzňov a zastrelil 10 mužov stojacich okolo Hoffmanna. V ďalšom tábore sa zachránil pred smrťou len tým, že veliteľ tábora rád hral šach a Kishon, vtedy ešte Hoffmann, v hre mimoriadne vynikal.
Ocitol sa napokon aj v transporte do koncentračného tábora Sobibor. Z transportu sa mu podarilo utiecť a až do konca druhej svetovej vojny sa vydával za slovenského robotníka Stanka Andrasa.
Po vojne sa vrátil do Budapešti, kde študoval dejiny umenia a sochárstvo a napísal niekoľko satirických divadelných hier. Zakrátko však zistil, že povojnový totalitný režim v Maďarsku mu nevyhovuje, a preto v roku 1949 emigroval do Izraela, kde si zmenil meno na Ephraim Kishon a prvé roky žil v kibuci Kfar Hachores. Pracoval ako elektrikár či zámočník a súčasne prispieval do maďarských sionistických novín.
Po dvoch rokoch už bol schopný písať po hebrejsky a začal spolupracovať s denníkom Maariv, v ktorom mu pod pseudonymom Chad Gadja pravidelne vychádzal stĺpček. Od roku 1981 žil striedavo vo Švajčiarsku a v Izraeli.
Ako spisovateľ satirických či humoristických próz sa v Izraeli presadil už v 50. rokoch minulého storočia. Popularitu vo svete mu priniesla divadelná satirická hra Blaumilch Canal (Blaumilchský kanál, 1969), ktorá bola aj sfilmovaná.
Vydal viac ako 50 kníh preložených do 38 jazykov, z ktorých sa predalo viac ako 40 miliónov exemplárov. V bývalom Československu začali oficiálne vychádzať jeho prózy až po roku 1989. V slovenskom jazyku vyšli výbery jeho poviedok v knihách ako To sa iným nestane, Pomsta je sladká či Zostane to v rodine.
Okrem písaniu sa venoval aj filmovej réžii. Jeho film Sallah Shabati z roku 1964 nominovali na Oscara v kategórii Najlepší cudzojazyčný film. Snímku v tejto kategórii ocenili Zlatým globusom. Režisérsky sa podieľal aj na filmoch Ervinka (1967) alebo Ha-Shoter Azulai (Policajt, 1970).
Izraelský spisovateľ bol trikrát ženatý. Posledný manželský zväzok uzavrel ako 78 ročný s vtedy 47-ročnou Lisou Witasekovou.
Ephraim Kishon skonal na srdcový infarkt 29. januára 2005 vo švajčiarskom meste Appenzell vo veku 80 rokov.
V piatok 23. augusta uplynie 100 rokov od narodenia Ephraima Kishona, izraelského spisovateľ, dramatika a scenáristu.
Ephraim Kishon sa narodil 23. augusta 1924 v Budapešti ako Ferenc Hoffmann do asimilovanej židovskej rodiny. Napriek tomu sa jeho rodiny a tiež budúceho spisovateľa dotkli rasové zákony, ktoré platili vo vtedajšom Maďarsku. Po skončení strednej školy nemohol študovať na univerzite, a tak sa vyučil za zlatníka.
Od roku 1944 ho však internovali do viacerých pracovných táboroch. Prežil iba zázrakom. V jednom tábore dal vojak nastúpiť väzňov a zastrelil 10 mužov stojacich okolo Hoffmanna. V ďalšom tábore sa zachránil pred smrťou len tým, že veliteľ tábora rád hral šach a Kishon, vtedy ešte Hoffmann, v hre mimoriadne vynikal.
Ocitol sa napokon aj v transporte do koncentračného tábora Sobibor. Z transportu sa mu podarilo utiecť a až do konca druhej svetovej vojny sa vydával za slovenského robotníka Stanka Andrasa.
Po vojne sa vrátil do Budapešti, kde študoval dejiny umenia a sochárstvo a napísal niekoľko satirických divadelných hier. Zakrátko však zistil, že povojnový totalitný režim v Maďarsku mu nevyhovuje, a preto v roku 1949 emigroval do Izraela, kde si zmenil meno na Ephraim Kishon a prvé roky žil v kibuci Kfar Hachores. Pracoval ako elektrikár či zámočník a súčasne prispieval do maďarských sionistických novín.
Po dvoch rokoch už bol schopný písať po hebrejsky a začal spolupracovať s denníkom Maariv, v ktorom mu pod pseudonymom Chad Gadja pravidelne vychádzal stĺpček. Od roku 1981 žil striedavo vo Švajčiarsku a v Izraeli.
Ako spisovateľ satirických či humoristických próz sa v Izraeli presadil už v 50. rokoch minulého storočia. Popularitu vo svete mu priniesla divadelná satirická hra Blaumilch Canal (Blaumilchský kanál, 1969), ktorá bola aj sfilmovaná.
Vydal viac ako 50 kníh preložených do 38 jazykov, z ktorých sa predalo viac ako 40 miliónov exemplárov. V bývalom Československu začali oficiálne vychádzať jeho prózy až po roku 1989. V slovenskom jazyku vyšli výbery jeho poviedok v knihách ako To sa iným nestane, Pomsta je sladká či Zostane to v rodine.
Okrem písaniu sa venoval aj filmovej réžii. Jeho film Sallah Shabati z roku 1964 nominovali na Oscara v kategórii Najlepší cudzojazyčný film. Snímku v tejto kategórii ocenili Zlatým globusom. Režisérsky sa podieľal aj na filmoch Ervinka (1967) alebo Ha-Shoter Azulai (Policajt, 1970).
Izraelský spisovateľ bol trikrát ženatý. Posledný manželský zväzok uzavrel ako 78 ročný s vtedy 47-ročnou Lisou Witasekovou.
Ephraim Kishon skonal na srdcový infarkt 29. januára 2005 vo švajčiarskom meste Appenzell vo veku 80 rokov.
www.ZIVOTPO.sk
